Demencia sa často spája najmä so zabúdaním, no prvé varovné signály sa môžu prejaviť aj inak. Neurochirurg Mimoun Azizi z nemeckej nemocničnej siete Klinikverbund Südwest upozorňuje na zmeny reči, plánovania, orientácie a správania.
Medzi možné príznaky patria narastajúce ťažkosti s hľadaním vhodných slov, nezvládanie bežných činností alebo blúdenie v dobre známom prostredí. Podoba príznakov závisí aj od typu ochorenia. Pri frontotemporálnej demencii sa podľa britskej zdravotnej služby NHS môžu najprv zmeniť osobnosť a spoločenské správanie.
Tento typ demencie postihuje oblasti mozgu dôležité pre správanie, osobnosť a reč. Pacient môže stratiť citlivosť voči pocitom ostatných, vyslovovať nevhodné poznámky alebo upadnúť do apatie a uzatvárať sa do seba. Objaviť sa môžu aj problémy s porozumením slov.
Jedno zaváhanie však samo osebe nemusí znamenať demenciu. Podobné ťažkosti môžu súvisieť napríklad so stresom, depresiou, nedostatkom spánku, užívaním niektorých liekov alebo zhoršeným zrakom či sluchom. Dôležité je, či problémy pretrvávajú, zhoršujú sa a zasahujú do každodenného života. „Demencia nie je prirodzenou súčasťou starnutia,“ upozornila NHS.
Možnosťami podpory mozgových funkcií sa zaoberal tím profesorky Loriny Naciovej z Trinity College Dublin. Vedci skúmali údaje 700 ľudí vo veku od 40 do 59 rokov z Británie a Írska, ktorí mali poruchy rozpoznávacích schopností. Ich výsledky porovnávali s aktivitami, ako sú čítanie, pohyb, hranie na hudobné nástroje, cestovanie, štúdium jazyka či stretávanie sa s blízkymi.
„Zásadné bolo, že väčší prínos mala kombinácia rôznych aktivít než jediná činnosť. Naše výsledky naznačujú, že kľúčová je rozmanitosť a že zdravie mozgu najúčinnejšie podporuje kombinácia telesnej, spoločenskej a duševnej stimulácie,“ povedala doktorka Naciová.
Pozitívne súvislosti vedci zistili aj u účastníkov s genetickou predispozíciou na vznik Alzheimerovej choroby. Tieto výsledky však vychádzali z úvodného vyšetrenia. Ďalšie pozorovanie v rámci desaťročného výskumu má ukázať, ako sa súvislosti vyvíjajú v čase.
„S horšími poznávacími schopnosťami v štúdii najvýraznejšie súviseli depresívne príznaky a traumatické poranenia mozgu. Negatívnu súvislosť výskumníci našli tiež pri cukrovke, vysokom krvnom tlaku, nekvalitnom spánku a poruche sluchu. Štúdia tak podporuje význam starostlivosti o telesné aj duševné zdravie už v strednom veku – nedokazuje ale, že konkrétna záľuba zabráni rozvoju demencie,“ uzavreli výskumníci.